Moje deti ma doposiaľ naučili niekoľko zaujímavých vecí:
Spať vtedy, keď chcú, aby som spala, alebo keď spia ony... Najlepšie je „spať“ preto, lebo chce malý a pritom mi musí držať jedno ucho jednou rukou a druhé ucho druhou rukou. Ťažko sa mi pritom dýcha, no mama je zvyknutá aj na náročnejší telesný aerobik s deťmi v posteli... (Tatino sa samozrejme dobrovoľne vzdal týchto procedúr a odsťahoval sa do vedľajšej izby na opustený a pohodlný gauč). Alebo potom nespať vôbec, lebo keď sa decká zobudia, je treba byť poruke a čulá. Prečo by som vlastne mala spať viac ako 6 hodín, no nie?
Moje deti ma naučili variť zdravšie, hoci to na prvý pohľad nevyzerá, že polievka v sebe skrýva 7 druhov rozmixovanej zeleniny, a že aj chlebík sa môže usmievať, aj keď skončí v žalúdku. A o to ide! Tiež ma naučili, že pitný režim sa lepšie dodržuje so slamkou a že ovocie chutí lepšie v kolektíve...
Multitasking.... Napríklad ráno býva na zmanažovanie viacerých úloh neraz kľúčové pre správny štart do nového dňa. Popri zohrievaní mlieka na kakao treba dieťa i seba obliecť, vypnúť mlieko tak, aby nevyvrelo, a popri neustálych otázkach typu, kedy bude sobota, koľko sa vyspíme, prečo musíme chodiť do škôlky a čo je to penalta, naťahujem ponožku najmladšiemu, balím batohy s vecami pre obe deti, hľadám prezuvky a náhradné tepláky, nabíjam si telefón, ktorý som nestihla v noci, lebo som od únavy zaspala tak tuho, že som sa prebudila s nohou malého na tvári neplánovane neskoro... Pretože budík v mobile nezazvonil... A tak minúty bežia nejako rýchlejšie a všetko treba do detailu naplánovať tak, aby som v práci nezistila, že som deckám do škôlok vymenila ruksaky...
Pohrať sa dá so všetkým a nemusia to byť práve hračky. Nie každá hračka je tá najobľúbenejšia a povedzme si na rovinu, 90 percent hračiek je miestom, kam padá prach či ich iba presúvame z miesta na miesto. Pri viaczložkovom osídlení deťmi, slúžia tieto hračky veľakrát aj ako zbrane, ktorými sa dobre hádže o zem, či do súrodenca... V lepšom prípade do mamy. Deti ma naučili, že nie všetky hračky sú na hranie a postačia veľakrát plastové fľašky, či papierové vreckovky vo vrecúškach pre stavbu mrakodrapu, alebo kuchynské hrnce pre malých bubeníkov a deti majú o svoj zábavný program postarané.
To najdôležitejšie, čo mňa deti naučili je - Nestresovať sa zbytočne a keď nejde o život nejde o nič... Toto heslo si myslím používajú napokon v praxi všetky matky, ktoré vedia, aká šichta ich čaká doma po práci. Nehovoriac o tom, keď vašej ratolesti z ničoho nič stúpne teplota... Práca –keď sa do nej dostanete bez toho, aby ste doma starali o choré dieťa - sa potom stáva príjemným relaxačným miestom, v prípade náročnejších povolaní, s občasným adrenalínovým výkyvom. Jednoducho, ten pracovný stres sa ľahko v šálke voňavej kávy vypitej počas pracovnej pauzičky s kolegami rozplynie... A ten „stres“ doma najlepši vylieči detský smiech. Aj to ma naučili moje deti... A je toho oveľa-oveľa viac...
